Už viac ako 30 rokov sa celosvetovo rozprávame o zmiernení klimatickej krízy. Zdá sa však, že sme na tom horšie než kedykoľvek predtým. Ako je Slovensko pripravené na riešenie takej urgentnej situácie? Mitigačné a adaptačné opatrenia sú témou dňa. Je to len reklamný či papierový ťah, alebo sa naozaj snažíme o kvalitné trvalé zmeny? Stáva sa z témy klimatická zmena výhodný biznis a politická šachovnica? Nielen na tieto otázky sme hľadali odpovede u odborníkov, samospráv, architektov aj developerov. „Vedci predpovedali klimatickú krízu v dôsledku ľudskej činnosti už pred storočím. Trvalo však veľmi dlho, kým sa tieto predpovede začali brať vážne, a ešte dlhšie, kým sa pre ochranu klímy začalo aj niečo robiť. Evidentne už aj bežný človek vníma čoraz väčšie extrémy počasia. Sucho je len jedným z mnohých dôsledkov klimatickej krízy, ktorej čelíme,“ rozpráva Ing. arch. Martin Stohl, sustainability manager z JTRE. Mnohé problémy, ktorým dnes čelíme, sme schovali pod jedno slovné spojenie – klimatická kríza. Aby sme si uvedomili, ako zle či dobre na tom sme, je dôležité rozmeniť ho na drobné. „V našom odbore sa problém klimatických zmien prejavuje v podstate v dvoch oblastiach – v architektúre a v urbanizme. V architektúre reagujeme pri novostavbách v určitej oblasti výborne – stavebné materiály s čoraz sa zlepšujúcimi parametrami, nové technológie… Horšie je to s odvádzaním dažďovej vody do kanalizácie. Nie všade je možné ponechať vodu na teréne, aby jednoducho vsiakla, napríklad v ochranných pásmach vodných zdrojov, ktoré môžu byť aj v mestách pomerne rozsiahle. Aby sme sa neuberali najjednoduchšou cestu zvádzania vody zo strechy alebo komunikácií do kanalizácie, ale do vsakov, trativodov, retencií či zadržali vodu na vegetačnej streche a podobne, potrebujeme prísnejšiu legislatívu. Keď nás totiž nemotivuje zadržať vodu naše vedomie a svedomie, musí nás motivovať naša peňaženka,“ vysvetľuje Ing. arch. Martin Beďatš, hlavný architekt mesta Trenčín. Prísnejšia legislatíva je nevyhnutná Neaktuálne územné plány, roky sa vlečúce byrokratické procesy, účelové námietky a neraz až populistický boj proti akémukoľvek rozvoju spôsobujú, že mestá sa rozrastajú do šírky. To predstavuje nielen dopravný či rozvojový problém, ale najmä rastúcu environmentálnu záťaž. „Zaberanie kvalitnej pôdy pre rozvoľnenú zástavbu v satelitoch, nevyhnutnosť využívať na dopravu autá, budovanie nových ciest, sietí atď. – to všetko za sebou zanecháva obrovskú uhlíkovú stopu a čoraz viac zasahuje do prírody. A pritom v mestách sú neraz stovky hektárov opustených plôch, brownfieldov, ktoré majú všetky predpoklady na rozvoj. No ten brzdí neschopnosť či neochota autorít zmeniť územné plány a prispieť tak k vytvoreniu príjemnejších, ekologickejších a kompaktnejších miest,“ vysvetľuje Michal Hájek, vedúci oddelenia marketingu a PR, Corwin. „Problémom je, že adaptácia na klimatické zmeny je takmer výlučne na pleciach developerov, keďže udržateľné riešenia aktuálne platná legislatíva prakticky vôbec nepreferuje. Je preto nevyhnutné, aby sa vytvorila jasná koncepcia podpory udržateľných projektov. Nie je pritom potrebné vymýšľať koleso, stačí sa inšpirovať v zahraničí. Dotačnými programami napríklad na vegetačné strechy, ktoré už roky fungujú napríklad v Česku, cez nepriame stimuly v podobe nižších poplatkov napríklad za stočné až po úpravu regulácií. Veľmi dobrým stimulom pre staviteľov by bolo, ak by udržateľné stavby mali jednoduchšie povoľovacie konania. Podobných programov je množstvo,“ dodáva Hájek. Klimatický atlas Od roku 2017 spolupracoval Útvar hlavnej architektky mesta Bratislava s odborníkmi z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a ďalšími partnerskými mestami Parížom, Bilbaom a Manchestrom, ako aj s prestížnym Fraunhofer Institut z Nemecka na európskom projekte s názvom Klimaticky prispôsobivé mestá a infraštruktúry (Climate Resilient Cities and Infrastructures – RESIN). Cieľom bolo vytvoriť metodiku na zhodnotenie zraniteľnosti mesta na zmeny klímy, ktorú by bolo možné aplikovať aj na Bratislavu. Klimatický atlas je následnou aktivitou Útvaru hlavnej architektky a vznikal v úzkej spolupráci s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, Národným centrom zdravotníckych informácií SR, Slovenským hydrometeorologickým ústavom, Bratislavským samosprávnym krajom a odbornými útvarmi magistrátu hlavného mesta. Publikácia Atlas hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy a údaje z neho budú dostupné širokej verejnosti na webovej stránke hlavného mesta a jeho portálu opendata. „Dosah klimatickej krízy je pre mestá jednou z najvýznamnejších výziev, s ktorou sa budú musieť popasovať. Cez portál opendata môžeme pravidelne prinášať informácie z nových oblastí života aj v našom meste, klimatický atlas tieto informácie ponúka,“ hovorí primátor Bratislavy Matúš Vallo. „Podobný dokument, akým je Atlas hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy, by potrebovali všetky mestá na Slovensku ako podklad na aktualizáciu dnes ešte rigidných územných plánov, ktoré sú kľúčovým nástrojom pre boj s klimatickou krízou. Jednotlivé projekty môžu mať najvyššie hodnotenia v certifikáciách BREEAM alebo LEED, ale ak nebudeme mať spoločnú stratégiu pre celé mesto, územie, krajinu, veľa sa nezmení. Je dobrou správou, že s podobnou naliehavosťou vnímajú 3 tému boja s klimatickou krízou aj developerské spoločnosti, ako aj súčasné vedenie mesta Bratislava,“ dodáva architekt Martin Stohl z JTRE. Vyschneme rýchlejšie ako košeľa Hráme o čas, o naše lesy, pôdu, kvalitu života, o budúcnosť. „Sucho je problém celej krajiny. Tento rok sa to naplno prejavilo, a to nevieme, aké extrémy nás čakajú v budúcnosti. Je to problém tak intravilánu, ako extravilánu. Dosahy sú rôzne vypuklé. Vzhľadom na plošný pomer lesov, poľnohospodárskej pôdy a zastavaných území môžeme konštatovať, že zásadný je v extraviláne. Príčina tkvie v hospodárení v lesoch a na poľnohospodárskej pôde,“ vysvetľuje krajinný architekt Michal Marcinov. „Už som spomínal, ako reagujeme na tento problém v architektúre. Oveľa horšie však na problematiku klimatických zmien reagujeme v urbanizme,“ rozpráva Martin Beďatš, hlavný architekt mesta Trenčín. „Pritom ide o principiálny spôsob života v sídlach s veľmi dôležitým aspektom mobility. Čoraz viac ľudí si môže dovoliť žiť v rodinných domoch. Sídla sa rozrastajú do krajiny riedkou zástavbou, ľudia odchádzajú bývať na vidiek, ale pracujú a žijú v meste. To je známy problém suburbanizácie. Zaberáme tým oveľa viac pôdy a máme tak mnohonásobne vyššie prepravné nároky ako ľudia žijúci v kompaktných, intenzívne zastavaných územiach s bytovými, respektíve polyfunkčnými domami. Tento problém stále rastie a bude rásť, pokiaľ nepríde tvrdá legislatíva, ktorá ekonomicky a daňovo zníži atraktivitu bývania v rodinných domoch oproti bývaniu v bytoch. Na to však budeme dlho čakať, nie je a ani tak skoro nebude politická či verejná vôľa riešiť tento závažný problém, takže zatiaľ sa budeme upokojovať zatrávňovaním, retenčnými nádržami, záhonmi…, čo sú síce rovnako dôležité opatrenia, ale iba toto samotné podstatu ekologickejšieho urbánneho prostredia ani zďaleka nevyrieši. A „urbánna kaša“ v okolí miest bude zatiaľ rásť a zhoršovať nielen ekologické, ale aj ekonomické, dopravné, pracovné či sociálne problémy už aj tak ťažko udržateľných miest. A ešte niečo dôležité a súvisiace – hoci sa to nezdá a nie každý to chápe, no kým nenahradí desať ,módnych kvázitričiek a kváziblúzokʻ (po ktoré si mimochodom odskočíme lietadlom) jedna kvalitná košeľa, budeme schnúť rýchlejšie ako tá košeľa,“ dodáva Ing. arch. Martin Beďatš, hlavný architekt mesta Trenčín. Keď neprší… a ani nekvapká Aj v banskobystrickom regióne riešia problém sucha podobne intenzívne ako v trenčianskom. „Každým rokom si viac uvedomujeme, že zmena klímy, výkyvy počasia a upozornenia vedcov niekoľko rokov dozadu neboli len prázdnymi rečami, ale ich varovania sa pomaly napĺňajú. Výrazne sme ich pocítili najmä toto leto, keď mnohé oblasti trpeli nedostatkom pitnej vody, denné teploty presiahli 38 °C a v niektorých častiach Banskobystrického kraja, napríklad v okolí Banskej Bystrice a Banskej Štiavnice, nepršalo takmer dva mesiace. Možno si ani neuvedomujeme, ako významne tieto zmeny ovplyvňujú naše správanie, plánovanie investícií či rozhodovanie,“ rozpráva Ing. arch. Hana Kasová, vedúca oddelenia územného plánovania a životného prostredia Banská Bystrica. „Úprimne si myslím, že na Slovensku si stále neuvedomujeme dôsledky zmeny klímy, nie sme pripravení najmä mentálne, ale ani vedomostne či ekonomicky prijímať opatrenia na zmiernenie a adaptáciu na zmenu klímy. Stále dobiehame úroveň vyspelých krajín sveta, ale sme pohodlní a informačne deformovaní. Väčšina spoločnosti vníma len svoje osobné potreby a neuvedomuje si ich dôsledky. Tu narážame napríklad pri rozširovaní individuálnej rekreácie vo voľnej krajine, v územiach bez technickej a dopravnej infraštruktúry (pitná voda a kanalizácia) alebo na pribúdajúcu individuálnu osobnú dopravu. Z pohľadu samospráv robíme veci tak, aby boli pekné, nie funkčné, lebo na to máme štyri roky. Akoby sme nevedeli vnímať súvislosti a širší kontext problémov. Máme aj kapacitný problém, sme malá krajina s veľkou byrokraciou, ktorá v niektorých regiónoch vrátane Banskobystrického kraja nedokáže odborne pokryť potreby územia. Nemáme dostatok kvalitných územných a krajinných plánovačov. Na kvalite nám predkladaných územných plánov vidíme v tejto oblasti veľký deficit, ktorý ťažko vykryjeme. Nemáme pripravené dáta, aby sme vedeli správne vyhodnocovať javy v území a navrhovať ich riešenia či zodpovedne a efektívne rozhodovať. Ale hlavne nemáme na väčšine územia pripravené podmienky na to, aby sme opatrenia vedeli navrhovať a rýchlo realizovať. Chýbajú pozemkové úpravy, teda vyrovnanie sa s rozdrobenosťou pozemkov a ich prevodmi v správe SPF na obce, ale aj kvalitné územné plány vo všetkých obciach a zmysluplné koncepcie a stratégie na dosiahnutie uhlíkovej neutrality či na predchádzanie a prispôsobenie sa zmene klímy. Vždy tvrdím, že treba myslieť globálne a konať lokálne, a preto je potrebné kvalitné a koncepčné plánovanie a uvedomelé rozhodovanie pri povoľovaní stavieb,“ vysvetľuje architektka Hana Kasová. Neskoro, ale predsa „Rozmohl se nám tady takový nešvar… A Šebková taky!“ Už nám nestačí len skonštatovať, že je sucho a bude suchšie. I keď s pribúdajúcimi chladnými dňami, keď nevidíme vyschnuté korytá riek, zaplavené obce či ľudí zmorených teplom, by sa nám mohlo zdať, že sme klimatické zmeny konečne zvládli. A možno túto tému otvoríme opäť o rok… Dovtedy nám treba nejako prežiť všetko to, čo sa v našej krajine deje. To, čo zas a znova nezmyselne posunie riešenie klimatickej krízy na 365. miesto. Samosprávy, obce, mestá majú, či chcú, alebo nie, zo svojho pohľadu iné, dôležitejšie starosti. Navyše sú vyčerpané covidom, energetickou krízou… Nečudujem sa im. Ak totiž neprichádza pomoc zhora, musí prísť zdola.
(Broňa Tarnócy, ASB 233, 8-9/2022)